Podobné obavy sú pochopiteľné. Ak sa k argumentom o vysokých cenách akcií navyše primiešajú obavy z hrozby globálnej ekonomickej recesie, investori môžu poľahky stratiť pokojný spánok. Budúcnosť nevie predpovedať nik, no ak historický vývoj na akciových trhoch niečo ukazuje, potom to, že ani rekordne vysoké ceny akcií by investorov nemali odradiť.
Akciové trhy lámu historické rekordy pomerne často – až 16 % burzových štatistík tvoria správy o nových cenových maximách. Ak investori v tomto čase nakupujú, ich priemerný výnos v nasledujúcom mesiaci predstavuje 1,1 %. Počas roka je zhodnotenie ich investície v priemere 8,7 % a v desaťročnom horizonte 75,3 %.
Priemerná ziskovosť investícií do akcií v závislosti od vzdialenosti od historických maxím
|
|
Frekvencia výskytu |
Priemerný výnos |
||
|
nasledujúci mesiac |
nasledujúci rok |
nasledujúcich 10 rokov |
||
|
Na historickom maxime |
16 % |
1,1 % |
8,7 % |
75,3 % |
|
Do 4 % od maxima |
13 % |
0,5 % |
6,4 % |
82,1 % |
|
4 – 10 % od maxima |
12 % |
0,4 % |
5,6 % |
74,4 % |
|
10 – 16 % od maxima |
13 % |
0,1 % |
2,8 % |
105,7 % |
|
16 – 25 % od maxima |
16 % |
0,4 % |
7,7 % |
119,7 % |
|
25 – 40 % od maxima |
14 % |
1,1 % |
16,9 % |
130,3 % |
|
Viac ako 40 % od maxima |
15 % |
0,7 % |
10,9 % |
148,5 % |
Zdroj: The Benchmark Research & Consultancy
Z tabuľky, ktorá obsahuje detailný prehľad priemerných výnosov, ktoré investície do akcií priniesli v rôznych časových horizontoch v závislosti od vzdialenosti od historických maxím, vyplýva, že v krátkom čase (jeden mesiac) patria takéto investície k najziskovejším (dosahujú až 1,1 %). S identickým priemerným výnosom môžu investori počítať aj vtedy, ak nakupujú akcie 25 až 40 % pod ich najvyššou úrovňou.
Efekt zotrvačnosti
Takáto štatistika môže na prvý pohľad vyzerať nelogická, má však racionálne vysvetlenie. Ak sa ceny akcií vyšplhajú na najvyššie úrovne v histórii, vždy existuje dôvod (alebo viacero dôvodov), prečo sú investori ochotní platiť za ne rekordné sumy. Niekedy sú ich dôvody racionálne – napríklad zníženie daní pre firmy, vďaka ktorým ich zisky vzrastú a stávajú sa hodnotnejšími. Alebo obchodná dohoda, ktorá im umožní prienik na nové trhy. Inokedy môžu byť dôvody úplne absurdné. Stačí si spomenúť na eufóriu z konca 90. rokov minulého storočia, keď investori uverili tomu, že internet prepíše pravidlá globálneho biznisu a firmy, ktoré ho využijú (alebo si aspoň do názvu dajú príponu „.com“), sa stanú neuveriteľne ziskovými.
Nech už je optimizmus investorov odôvodnený alebo nie, spravidla nezmizne v priebehu pár dní či týždňov. To je dôvod, prečo nové cenové maximá na akciovom trhu bývajú spravidla nasledované ďalšími a ďalšími. Vo finančnom slangu ide o prejav „momentu“, zotrvačnosti cenového vývoja.
Skutočná výpovedná hodnota údajov v tabuľke však nespočíva v tom, či je výnosnejšie investovať do akcií v čase, keď sú ich ceny najvyššie alebo majú za sebou dvojciferný percentuálny prepad. Údaje o priemerných výnosoch dávajú odpoveď na dôležitejšiu otázku zo začiatku tohto textu: Má zmysel investovať, keď sú akcie rekordne vysoko?
I keď investori nakupujú akcie na nových maximách, ich vyhliadky na slušné zhodnotenie v nasledujúcich 10 rokoch sú veľmi dobré – v priemere až 75 %. V desaťročnom časovom horizonte predstavuje štandardná odchýlka dosiahnutých výnosov približne rovnakú hodnotu, čo znamená, že stratovosť takejto investície je málo pravdepodobná (to neznamená, že ju možno s absolútnou istotou vylúčiť). To, že výnosnosť investícií do akcií narastá so vzdialenosťou od predchádzajúceho maxima, je spôsobené dlhodobým rastovým trendom. Čím viac sa od neho trh odchýli, tým výnosnejší bude návrat k nemu. Prezieraví investori preto výraznejšie poklesy na trhoch využívajú na výhodné nákupy, nie na panické výpredaje.