Oplatí sa vyčkávať so začiatkom investovania?
Oplatí sa vyčkávať so začiatkom investovania?
Výkyvy, aké akciové trhy predviedli v posledných týždňoch, zneistili mnohých. Tým, ktorí s investovaním len začínajú, by mohla napadnúť logická otázka: Nebolo by múdrejšie počkať?

Ak by relevantnou odpoveďou na túto otázku mali byť očakávania finančných expertov, odpoveď by bola priamočiara: Nie je vylúčené, že ceny akcií pôjdu nadol ešte výraznejšie, stratégia vyčkávania by teda dávala zmysel. Aspoň intuitívne. Intuícia by však v tomto prípade bola zlým radcom.

Model s polstoročnými dátami

Pre hľadanie odpovede sme vytvorili počítačový model, ktorý simuluje pravidelné investovanie na základe historických dát za posledných 50 rokov. Vstupom pre modelové výpočty boli len dva faktory: investičný horizont a dĺžka „vyčkávacieho obdobia“. Výstupy hovoria jednoznačne: vyčkávacia stratégia nie je vhodné riešenie.

Začať možno s generáciou „Husákových detí“, ľudí vo veku okolo 45 rokov. Do dôchodku im chýba približne 20 rokov. Ak s investovaním ešte nezačali, majú tak urobiť hneď, alebo radšej počkať?

Pri 20-ročnom investičnom horizonte ani raz za posledné polstoročie nedošlo k tomu, aby hodnota investície na konci obdobia bola nižšia ako v prípade, že začiatok investovania bude o rok neskôr. Priemerný (mediánový) rozdiel v konečnom stave investičného účtu bol približne 12,2 % v prospech skoršieho začiatku (najmenší rozdiel: +6,66 %, najväčší: +15,98 %).

Ak takíto investori uvažovali s dvojročným vyčkávaním, priemerný rozdiel by dosiahol už 26,5 % a podľa historických simulácií bol 20-ročné obdobie malo „navrch“ pred 18-ročným najmenej o 14,4 %. Pokiaľ by investorov zmohol až taký strach, že s prvou investíciou by vyčkávali ďalších päť rokov, mediánový rozdiel v konečných stavoch investičných účtov by bol až 85 %. O toľko vyšší by bol stav účtov tých, ktorí svoje prvé investičné rozhodnutie neodkladali.

Rovnaké simulácie, podobné výsledky

Obdobné výsledky platia aj pri ostatných dĺžkach investičného horizontu. Simulácie brali do úvahy začiatok pravidelného investovania v ktoromkoľvek mesiaci za posledné polstoročie, nielen začiatky kalendárneho roka, ktoré sa tradične používajú. Pri každej z nich sme navyše predpokladali, že výška investovanej sumy bude konštantná počas celého obdobia a vývoj portfólia kopíruje vývoj referenčného akciového indexu S&P 500.

Neodkladať začiatok dlhodobého investovania bolo zakaždým výhodnejšie, bez ohľadu na to, či bola svetová ekonomika paralyzovaná ropnými šokmi (70. roky minulého storočia), krachom na Wall Street (1987), kolapsom technologickej bubliny alebo hypotekárnou krízou. Všetky tieto udalosti mohli byť dôvodom na pesimizmus a strach investorov. Podobne ako obavy z globálnej pandémie koronavírusu.

Nevýhodnosť odkladania začiatku pri pravidelnom investovaní má dva hlavné dôvody. Prvým je dlhší časový horizont. Peniaze, ktoré sú investované ako prvé, majú spomedzi všetkých nasledujúcich výhodu v najdlhšom časovom horizonte. To spôsobuje, že tieto investície sú v skutočnosti najmenej riskantné ako ostatné, ktoré budú „pracovať“ kratšie obdobie. Druhým vysvetľujúcim dôvodom je to, že pri investovaní v dlhšom časovom horizonte je postupne investovaná vyššia suma ako pri odklade o jeden či dva roky.

Výsledky historických simulácií nie sú garantom toho, že nasledujúcich 20 rokov bude na finančných trhoch rovnakých ako niektoré z rovnako dlhých období v minulosti. To však nie je ani argumentom, ktorý favorizuje dlhší investičný horizont pred kratším. Pri pravidelnom investovaní sú „ťažké“ časy na trhoch v počiatočnom období dokonca výhodou – klesajúce ceny znamenajú investovanie pri „výpredajových“ cenách.

Je tento článok užitočný? Zdieľajte ho!