O tzv. repo obchodoch sa v médiách bežne nedočítate. Hoci sú pre fungovanie finančného systému mimoriadne dôležité, len málokto im venuje pozornosť. V septembri tohto roka tomu však tak nebolo.
Cena za jednodňové repo obchody (viac informácií o nich nájdete v infoboxe) vystrelila 12. septembra na úroveň 10 %. K zemetraseniu na americkom peňažnom trhu došlo v čase, keď oficiálna repo sadzba centrálnej banky predstavovala 2,25 % a o dva dni neskôr bola znížená na 2 %.
To, čo sa v polovici septembra udialo na peňažnom trhu v USA, nebola náhoda. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnila bazilejská Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS – Bank for International Settlements). Katapultácia repo sadzby je podľa nej len jedným z negatívnych vedľajších účinkov neortodoxnej menovej politiky viacerých centrálnych bánk. Tej, ktorú finanční experti nazývajú „kvantitatívne uvoľňovanie“.
Manipulácia s trhmi povedie ku koncentrácii
Za posledných desať rokov napumpovali centrálni bankári do svetovej ekonomiky bilióny dolárov, eur a jenov v snahe oživiť hospodársky rast. Aktívne kupujú najmä dlhopisy – štátne i súkromné –, aby stiahli nadol dlhodobé úrokové sadzby. Vo viacerých prípadoch je takáto filozofia stále aktuálna – Európska centrálna banka (ECB) len pred niekoľkými týždňami reštartovala svoj program pravidelných nákupov dlhopisov. V Japonsku to centrálni bankári robia už desaťročia.
Z pohľadu BIS, ktorá funguje ako „centrálna banka centrálnych bánk“, nie je takýto recept na prosperitu bez škodlivých vedľajších účinkov. To, že bankári prichádzajú na dlhopisové trhy s nákupným apetítom, zužuje priestor pre ostatných investorov, negatívne ovplyvňuje likviditu v niektorých segmentoch finančného trhu a v konečnom dôsledku vedie k tomu, že časť účastníkov ich musí vplyvom týchto zmien opustiť. „Nižší objem obchodov a menšia volatilita, užšie spready na dlhopisoch (spread je rozdiel vo výnosoch dvoch porovnateľných dlhopisov, pozn. red.) a sploštená výnosová krivka znižujú atraktivitu investovania a obchodovania na trhoch s dlhopismi,“ varuje BIS. Sú to podľa nej dostatočné dôvody na to, aby niektoré finančné inštitúcie z tohto trhu odišli. Výsledok? Trh koncentrovaný v rukách niekoľkých málo hráčov.
Prílišná koncentrácia na dlhopisovom trhu zatiaľ nemusí nikomu prekážať, no môže sa ukázať ako problém v čase, keď centrálne banky budú chcieť dlhové cenné papiere predávať. Extrémnym príkladom je Japonsko, kde tamojšia centrálna banka vlastní viac ako 40 % všetkých vydaných dlhopisov. V eurozóne sa tento pomer blíži k 30 %, relatívne najnižší (okolo 20 %) je v USA.
Argumenty BIS sú logické a opodstatnené, no je málo pravdepodobné, že centrálni bankári na ne budú brať zreteľ. Analýza bazilejskej banky pripúšťa, že vedľajšie negatívne účinky kvantitatívneho uvoľňovania zatiaľ len zriedkavo vyvolali také zmeny na finančných trhoch, ktoré by mali priamy vplyv na výkon menovej politiky. Ukazuje však, že menový doping centrálnych bánk môže ešte priniesť viaceré prekvapenia.
Repo obchody v kocke
- Repo obchod je alternatívny spôsob poskytnutia krátkodobej finančnej pôžičky medzi dvoma inštitúciami.
- Inštitúcia, ktorá si chce požičať peniaze, predá kvalitné cenné papiere investorovi a zároveň sa zaviaže odkúpiť ich späť vo vopred dohodnutom termíne (často už na druhý deň) za dohodnutú sumu.
- Rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou závisí od tzv. repo sadzby, ktorú určuje centrálna banka.
- Repo obchody sú existenčne dôležité pre fungovanie bánk, ktoré si v prípade potreby môžu doplniť chýbajúce finančné zdroje u ostatných bánk (na peňažnom trhu) alebo u centrálnej banky.