Rastúce daňové zaťaženie nevidia na svojich výplatných páskach, ale neujdú mu, ak investujú prostredníctvom klasických podielových fondov. Je pritom jedno, či svoje peniaze majú uložené v konzervatívnych fondoch alebo sú ochotní riskovať viac v akciových fondoch. Z pohľadu slovenskej legislatívy nie je v otázke zdaňovania medzi nimi žiadny rozdiel.

Čím dlhšie, tým vyššie

Modelový príklad: jednorazová investícia 20 000 eur do fondu s priemerným ročným výnosom 5 %. Po prvom roku investovania predstavuje výnos pred zdanením 1 000 eur. Ak sa investor rozhodne zinkasovať svoj zisk (a tým skončiť s investovaním), zdaniť musí všetok zisk prevyšujúci sumu 500 eur. Na daniach tak zaplatí 19 % z rozdielu medzi jeho ziskom a uvedenou sumou, t. j. 95 eur (0,19 x [1 000 – 500]). Po zohľadnení jeho výnosu pred zdanením (1 000 eur) a výšky dane (95 eur) predstavuje skutočné daňové zaťaženie 9,5 %.

Stačí však predĺžiť investičný horizont o jediný rok a úroveň skutočného daňového zaťaženia prudko poskočí. Po dvoch rokoch už jeho výnos pred zdanením predstavuje 2 050 eur a daňová povinnosť 294,50 eura (0,19 x [2 050 – 500]). Jednoduché porovnanie výšky dane a dosiahnutého zisku pred zdanením už ukáže skutočné daňové zaťaženie na úrovni 14,37 %.

S pribúdajúcimi rokmi investovania v podielovom fonde narastá aj tento ukazovateľ, i keď miernejšie ako medzi prvým a druhým rokom. Po piatich rokoch predstavuje už 17,28 %, po desiatich 18,24 % a po 30 rokoch je už tesne pod 19 % hranicou.

Ako rastie skutočné daňové zaťaženie pri investovaní v podielových fondoch?*

* Modelový prepočet predpokladá jednorazovú investíciu 20 000 eur, ročný výnos 5 % a daňovú sadzbu 19 %. Vo výpočte je zohľadnený nárok na zníženie daňového základu o 500 eur.

Z pohľadu daní však nie je investícia ako investícia. Kým investori v podielových fondoch sa môžu spoľahnúť na to, že svoje zisky budú musieť zdaniť rovnako bez ohľadu na to, či s investovaním skončia v tomto roku alebo o 20 rokov, daňová legislatíva umožňuje aj vyhnúť sa daňovým povinnostiam úplne. Nástrojom, ktorý dokáže znížiť výšku daní na nulu (a zvýšiť tak celkový výnos z investície), je ustanovenie § 9 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je od dane oslobodený príjem „z predaja cenných papierov (…) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok“.

Pre individuálnych investorov je dôležité, že uvedená charakteristika platí pre moderný hybrid podielových fondov a akcií – verejne obchodované fondy (ETF), do ktorých majú možnosť investovať klienti spoločnosti PARTNERS INVESTMENTS. S klasickými podielovými fondmi majú ETF spoločné rozdelenie rizika do viacerých investícií (napr. ETF kopírujúce index S&P 500 je v podstate investícia rozdelená do viac ako 500 najväčších firiem obchodovaných na amerických trhoch). S akciami spája ETF ľahkosť, s akou ich možno kupovať alebo predávať. Pri investovaní prostredníctvom ETF neexistuje riziko, ktoré je spojené napríklad s investíciou do realitných fondov, ktoré môžu na rok obmedziť výplatu podielov, ak to správca fondu uzná za vhodné.

A ako by pri investícii prostredníctvom ETF vyzerala tabuľka so skutočným daňovým zaťažením, ktorá bola použitá pri podielových fondoch? Veľmi podobne. Až na to, že stĺpce Výška daňovej povinnosti a Skutočné daňové zaťaženie by boli odhora nadol vyplnené nulami.