Rok 1974 sa chýli ku koncu, keď v prestížnom magazíne The Journal of Portfolio Management, povinnom čítaní všetkých investičných manažérov, vychádza článok profesora Paula Samuelsona. Titulok - „Výzva úsudku“ - o jeho obsahu veľa neprezradí, no podtitulok už nenechá na pochybnostiach nikoho: „Možno existujú manažéri fondov, ktorí dokážu konzistentne dosahovať lepšie výsledky ako trh. Logika hovorí, že by mali existovať. Sú však mimoriadne dobre ukrytí.“
Samuelsonov text nie je pre profesionálnych finančníkov príjemným čítaním. Profesor ekonómie v ňom totiž vysvetľuje, že sú štedro platení za niečo, čo im preukázateľne nejde: vyhľadávať na akciovom trhu investičné príležitosti, ktoré dokážu zarobiť viac ako „obyčajný“ akciový index. Nie v krátkom časovom období, ale dlhodobo a konzistentne. Samuelson netvrdí, že títo vzdelaní ľudia nedokážu byť pre spoločnosť užitoční. „Väčšina tých, ktorí spravujú investičné portfólia, by mala z tohto biznisu odísť. Robiť inštalatérov, vyučovať gréčtinu,“ napísal.
Čísla nie sú zlé, sú horšie
Článok, ktorý pranieruje investičných manažérov, číta aj Jack Bogle. Sám patrí medzi tých, ktorí sa snažia byť šikovnejší ako trh a zarobiť pre svojich klientov viac ako akciový index. Posledných dvadsať rokov je to jeho práca. Samuelsonov odkaz sa teda týka aj jeho, no neberie ho na ľahkú váhu. Čísla, ktorými sa článok oháňa, sa rozhodne preskúmať sám.
Pozbiera všetky dostupné údaje, historické záznamy, vypočíta, ako jeho spoločnosť dokázala zhodnotiť úspory klientov za posledných 35 rokov. Výsledok ale Samuelsonove argumenty nevyvracia. Naopak – keď zohľadní náklady, ktoré investori museli za správu peňazí zaplatiť, vychádza to tak, že zarobili podstatne menej ako akciový index.
K rovnakému záveru dochádza, i keď analyzuje výsledky iných fondov. Východisko z tejto situácie nachádza v tom istom texte, na jeho konci. „V princípe tam (Samuelson) povedal, no podstatne elegantnejším slovníkom – mohol by, prosím, niekto niekde vytvoriť indexový fond? A mne napadlo: prečo by som to nemal byť ja?“ povedal pred tromi rokmi Bogle americkému verejnoprávnemu rozhlasu.
Plán: 150. Realita: 11
Vytvoriť indexový fond znamenalo úplne zmeniť investičnú filozofiu, ktorú Bogle praktikoval od opustenia univerzitných lavíc. Jeho prácou už nebolo analyzovať jednotlivé firmy a rozhodovať, ktoré z nich sa mu páčia natoľko, že do nich chce investovať. Novým plánom bolo vytvorenie fondu, ktorý bude fakticky kopírovať zloženie štandardného burzového indikátora, indexu S&P 500. Ten finančníci považujú za najdôveryhodnejší barometer diania na akciovom trhu, hoci zastúpenie v ňom má len päť stoviek najväčších firiem.
Svoj indexový fond otvára Bogle pre nových klientov v roku 1976. Oslovuje veľké finančné firmy, ktoré môžu investičnú novinku ponúknuť svojim zákazníkom. Dúfa, že fond bude môcť odštartovať so 150 miliónmi dolárov. No prerátal sa: „Získali sme 11 miliónov. Bolo to fiasko.“
Keď Boglov debakel videli jeho finanční partneri, pokúšali sa mu nápad s indexovým fondom vyhovoriť. „Povedal som im, počkajte. Máme prvý indexový fond na svete. Pôjdeme teda do toho s 11 miliónmi a urobíme, čo sa bude dať.“ Nápad pasívne nasledovať zloženie akciového indexu a nesnažiť sa o jeho prekonávanie sa však nepáči nielen investorom, ale ani konkurencii. Ešte v tom istom roku, v ktorom Bogle založil vytvoril prvý indexový fond, dala iná firma vytlačiť plagáty, na ktorých stálo: „Pomôžte vytlačiť indexové fondy. Indexové fondy sú neamerické.“
Apel na investorov stál na argumente, na ktorom vyrastali celé generácie Američanov – ak budete tvrdo pracovať, budete sa mať lepšie ako priemer. Investovanie do indexových fondov nie je ekvivalentom tvrdej práce a dosahovania nadpriemerných výsledkov, je to akceptácia priemernosti.
Po desaťročí na nule
Jack Bogle ale nie je podobnými atakmi znechutený. Čaká rok, potom ďalší, a ešte ďalší. Po desiatich rokoch existencie má prvý indexový fond na svete nulový podiel na aktívach, ktoré investori zverili do správy profesionálnych finančníkov. Bez zaokrúhlenia: 0,4 %.
Výhody lacného spôsobu investovania začali investori masívne objavovať až v 90. rokoch minulého storočia. Druhý boom prišiel po poslednej finančnej kríze, ktorá kulminovala pred desiatimi rokmi. Práve kríza mohla byť jedinečnou príležitosťou manažérov fondov ukázať svoju prezieravosť a uchrániť klientov pred veľkými stratami. Prevažná väčšina fondov však bola po kríze zdecimovaná rovnako ako akciové indexy. A vo viacerých prípadoch ešte viac.
Popularita indexových fondov stále prudko rastie. V USA sa objem aktív, ktoré kolíšu podľa vývoja niektorého z burzových indexov, v tomto roku už vyrovnal objemu majetku v aktívne spravovaných fondoch. Historický míľnik pre revolúciu, ktorá by bez vytrvalosti jedného muža nemusela existovať.