Richard je úspešný developer, ktorý sa roky pripravuje na veľký projekt. Na ten najbližší má pripravenú nemalú hotovosť – okolo 300-tisíc eur. Problém je v tom, že kým sa do projektu bude môcť pustiť, ubehnú ešte dva roky. Zhruba tak dlho by podľa jeho odhadu malo trvať vypracovanie potrebnej dokumentácie a všetkých povolení, kým stavbári začnú prvé práce. Richardovu hlavu netrápi nedostatok peňazí, no i tak kvôli nim nemá pokojný spánok. Presnejšie: myseľ mu zamestnáva uvažovanie nad tým, čo s nimi počas nasledujúcich dvoch rokov urobiť.

V podobnej situácii nie je málo Slovákov. Väčšina z nich nemá zďaleka k dispozícii rovnaký kapitál, ale problém je takmer identický. Čo s peniazmi, ktoré budem potrebovať o rok, možno o dva? Investovať a riskovať stratu? Alebo neinvestovať a zmieriť sa s tým, že vinou inflácie bude ich hodnota v budúcnosti s istotou nižšia?

Hľadanie odpovede možno začať na stránkach Finančného kompasu, ktorý ponúka detailný prehľad viacerých finančných produktov. Tie najbezpečnejšie z nich – termínované vklady v bankách – neponúkajú oslnivé možnosti. V prevažnej väčšine z nich (presnejšie v 11 z celkového počtu 12) nepresahuje úrok z termínovaného vkladu s viazanosťou dva roky výnos 2 % ročne. Ide pritom o hrubý výnos, ktorý banka pri výplate zdaní, takže vo výsledku je konečné percento ešte nižšie. Od dvojcifernej miery inflácie, ktorú ekonómovia spolu s centrálnou bankou predpovedajú na budúci rok, je to výrazne vzdialené číslo.

Bankárska logika

Alternatívnu možnosť s minimálnou mierou rizika by bolo možné nazvať „sám sebe bankárom“ a siahnuť po nej by mohli tí, ktorí už pravidelne investujú alebo sa na to chystajú. Predpokladajme, že k dispozícii máte napríklad 5 000 eur, ktoré budete určite potrebovať o dva roky. Začali ste už s dlhodobým investovaním, do ktorého mesačne vkladáte 200 eur. To zodpovedá sume 2 400 eur ročne, teda 4 800 eur počas dvoch rokov. Pri investičnom horizonte, ktorý trvá dvojciferný počet rokov, dáva zmysel vložiť čo najviac peňazí v prvých rokoch, aby investované úspory mali čo najdlhší časový priestor na zhodnocovanie.

Ako sa stať bankárom sám sebe? Peniaze, ktoré budete potrebovať v budúcnosti, si požičiate od seba samých. Znamená to, že aj splácať ich budete sami sebe. V preklade: päťtisícové úspory investujete hneď a to, čo by ste pravidelne posielali na svoj investičný účet, budete akumulovať napríklad na osobitnom účte. Alebo do obálky. O dva roky budete mať v investíciách prakticky identickú sumu a k dispozícii aj potrebný kapitál. (Ak vám napadne, že 200 eur mesačne po 24 mesiacoch nedáva celých 5 000 eur, máte pravdu. Pokiaľ by toto bol problém, riešením by mohlo byť jednorazové investovanie sumy 4 800 eur alebo mesačná investícia 208,34 eura.)

Kalkulované riziko

Druhý spôsob, akým možno v podobnej situácii postupovať, je mierne sofistikovanejší, no použitá matematika ostáva elementárna. Vyžaduje si však odhad dvoch veličín: najhoršieho očakávaného výsledku a sumy, ktorú by ste teoreticky mohli stratiť bez toho, aby tým vaše financie utrpeli.

Developer Richard siahol práve po tejto možnosti. Očakáva, že vzhľadom na doterajší pokles akcií by ich ceny nemali byť o dva roky nižšie ako o 10 % v porovnaní so súčasnými úrovňami. Počas dvoch rokov je schopný nasporiť približne 10-tisíc eur, ktoré – ak by došlo k najhoršiemu – zaplatí ako cenu za podstúpené riziko. Takýto odhad mu dovoľuje investovať tretinu z 300-tisícového kapitálu, zvyšnú časť bude aj naďalej držať na bankovom účte.

Jeho stávka na akcie je odvážna a určite nie je vhodná pre každého. Richardovu logiku však možno použiť aj pri alternatívach, akými sú dlhopisové ETF fondy. „Pokiaľ neurobím nič, strata je pre mňa istotou. Takto len jednou z možností,“ vysvetľuje s náznakom spokojnosti.