Amazon o deň neskôr prekonal očakávania rastom svojho cloudu AWS. Keďže dopyt po cloude je významným ukazovateľom dopytu po AI, technologické akcie okamžite zamierili nahor.

Za celý mesiac americký technologický Nasdaq stratil 3,2 %, ale všeobecný S&P 500 bol na „kladnej nule“ a Európa pre absenciu technológií mierne rástla, Stoxx 600 o 1,2 %. Spokojní mohli byť investori v energetickom a finančnom sektore a tentoraz aj investori do komodít. Zlý mesiac ale zažili investori do štátnych dlhopisov, kde rástli výnosy v Európe a v USA na celej splatnosti.

Júl ukázal, že na finančných trhoch nie je všetko také priaznivé ani také nepriaznivé, ako sa na prvý pohľad zdá. Iránsko-americká dohoda priniesla iba dočasné upokojenie, pretože Irán ju následne porušil a geopolitické aj inflačné riziká sa rýchlo vrátili. Naopak, skepsa voči vysokým investíciám do umelej inteligencie sa po presvedčivých výsledkoch Microsoftu a Amazonu začala meniť na dôveru, že tieto výdavky už prinášajú reálne výnosy.

Investori by preto nemali podliehať ani prehnanému optimizmu, ani panike, ale zachovať si nadhľad, pretože sentiment sa môže otočiť zo dňa na deň.

CENA MLČANIA

Nový predseda Fedu Kevin Warsh začal svoje pôsobenie vo veľkom štýle. Na svojom prvom zasadnutí 17. júna oznámil, že jeho cieľom je dosiahnutie dvojpercentného inflačného cieľa, a zriadil päť pracovných skupín: ku komunikácii Fedu, k veľkosti bilancie banky, k používaniu alternatívnych zdrojov údajov, k vplyvu umelej inteligencie na produktivitu ekonomiky a k inflačnému rámcu.

Časť centrálnych bankárov, akademickej obce či politikov však namietala, že Warsh môže pracovné skupiny používať ako náhradu za jasné formulovanie vlastného názoru. Zvláštnu kritiku si vyslúžila zmena komunikačnej stratégie. Warsh skrátil vyhlásenia banky, znížil význam prognóz členov bankovej rady a vyhlásil, že Fed nebude v neistom ekonomickom prostredí ovplyvňovať trh svojimi očakávaniami.

Kontroverzie vzbudila aj komisia k AI, do ktorej bol pozvaný aj významný investor do AI Marc Andreessen.

Na druhom zasadnutí 29. júla Warsh ešte pritvrdil. Centrálnu banku prirovnal k rozhodcovi, ktorého trh nemá nasledovať, lebo má nasledovať loptu. To nepovažujeme za dobrú analógiu – Fed predsa nie je rozhodca, ale hráč, a to veľmi silný.

Pomerne veľká časť trhu vzhľadom na silnú protiinflačnú rétoriku Warsha očakávala rast sadzieb už teraz v júli a pasivita banky, korunovaná Warshovým mlčaním, bola sklamaním. Krátkodobé výnosy amerických štátnych dlhopisov, citlivé na úrokovú politiku, klesli a dlhodobé, citlivé na infláciu, vzrástli. Napríklad 30-ročný výnos sa dostal na 5,2 %, najviac od roku 2007. Inými slovami, časť trhu pochybuje, že banka infláciu skrotí. A to je problém.

USA majú obrovský verejný dlh, na úrovni zhruba 126 % HDP. Pri takejto úrovni je extrémne dôležitá nákladovosť verejného dlhu, a teda koľko sa platí na jednotku dlhu. Už teraz USA posielajú 4 % svojho HDP na obsluhu dlhu, najviac zo všetkých vyspelých krajín, a toto číslo stále rastie.

Hrozí, že ak Fed nebude jasne svoju reakčnú funkciu vysvetľovať, trh si toto riziko trvalo započíta do svojej rizikovej prirážky a bude požadovať trvalo vyššie výnosy. To bude predražovať dlhovú službu a v určitom momente sa môže krajina dostať do problémov.

Potom by Fedu neostalo nič iné, len znovu nafukovať svoju bilanciu. V tomto prípade by ale trh mohol stratiť dôveru so všetkými dôsledkami dlhovej monetizácie.

Pritom situácia nie je až taká zlá. Jadrová inflácia (bez potravín, energií) a aj bez bývania je už dnes na 2 %. Ďalej, aktuálne pomerne mierny trh nehnuteľností sa postupne pretaví do zníženia inflácie až v tretine koša CPI a umelá inteligencia infláciu spomalí tak, ako to bolo v prípade nástupu internetu v 90. rokoch.

Pravdepodobne sa na tieto predpoklady spolieha aj Kevin Warsh. Lenže aj keby mal vo veci inflácie pravdu, jeho mlčanie stojí peniaze. Trh nedokáže odlíšiť trpezlivosť od pasivity a cení si tú neistotu v termínovej prémii – teda v cene dlhu, ktorý si USA nemôžu dovoliť predražiť.