Úvodné upozornenie: Hoci nasledujúce riadky opisujú niektoré z chýb a omylov, ktorých sa dopúšťajú finanční experti alebo sú vo svete investícií veľmi rozšírené, neznamená to, že by bolo namieste pochybovať o inteligencii ľudí, od ktorých by ste ich mohli počuť.

Mnohé z týchto chýb si ľudia vo sfére financií osvojili v škole, niektoré v praxi. Mnohé prevzali od skúsenejších kolegov, niektoré si odvodili sami. Navyše, ak existujú nejaké zaužívané štandardy, málokomu napadne položiť si elementárnu otázku: Prečo je tomu tak?

Ľudia vo financiách…

• ... považujú za zlú správu, keď vzrastie miera úspor a čoraz viac ľudí začne svoje financie plánovať. Môže to znieť paradoxne: čo zlé môže byť na tom, že ľudia začnú míňať menej a viac myslieť na svoju budúcnosť? To, že začnú míňať menej.
  Obmedzenie spotreby je pre ekonomiku naozaj zlou správou. Znamená to nižšie tržby pre firmy a zvýšené riziko prepúšťania. Začať míňať menej a viac sporiť a investovať je tak pre vývoj hospodárstva zmenou k horšiemu, hoci z pohľadu toho, kto takúto zmenu urobí, určite nie.

• ... sa snažia vysvetľovať dennodenné výkyvy finančných trhov, pričom ešte stále nerozumieme mechanizmom, ktoré spôsobili krach na Wall Street v roku 1929 či tzv. čierny pondelok v roku 1987.
  Krátkodobé výkyvy v cenách akcií počas jedného dňa nemusia mať – a väčšinou ani nemajú – jednoznačné vysvetlenie. Je síce lákavé napísať, že akcie ostali na nezmenených úrovniach, pretože investori vyčkávali na rozhodnutie centrálnej banky, no v skutočnosti sa na burzách obchoduje nepretržite, bez momentov vyčkávania na akokoľvek dôležitú správu.

• ... bez problémov načúvajú investičným odporúčaniam od ľudí, ktorých výsledky by sami nechceli. Je to podobné, ako keby sa dožadovali operácie od chirurga, ktorému sa síce dosiaľ nepodarilo nikoho vyliečiť, no o to častejšie sa objavuje v televíznej Smotánke, v médiách či na medicínskych kongresoch.
  Môže to znieť ako neprimeraná hyperbolizácia, no nenechajte sa pomýliť. Ak by ste našli v médiách alebo na internete rozhovory o investovaní, s veľkou pravdepodobnosťou by ich dávali ľudia, ktorí nemajú žiadne auditované výsledky, a ak ich aj majú, v tom lepšom prípade nedokázali prekonať svojimi investičnými rozhodnutiami akciový index alebo – v tom horšom prípade – ich výsledky nedokázali prekonať ani len infláciu. Nie je to žiadna fabulácia, takíto investiční manažéri naozaj často vystupujú v médiách.

• ... označujú niektorých za sofistikovaných alebo akreditovaných investorov len preto, že majú k dispozícii viac peňazí ako ostatní. Pre klientov s takýmto prívlastkom majú často osobitné investičné riešenie.
  Na obranu používanej kategorizácie možno povedať, že sčasti ju diktuje slovenská legislatíva. Podľa zákona o kolektívnom investovaní je napríklad za kvalifikovaného investora považovaný každý, kto investuje najmenej 50-tisíc eur. Nič na tom nemení skutočnosť, že aj investori s násobne väčším kapitálom sa dopúšťajú rovnakých chýb ako ktokoľvek iný, kto mesačne investuje napríklad stovku. Prívlastok kvalifikovaný určite neznamená mať požadovanú kvalifikáciu.

• ... veria, že všetko je len výsledkom ich snaženia. Ak má niektorý fond mimoriadne dobré výsledky v jednom roku, jeho manažér po celý nasledujúci dáva usmievavé rozhovory, vysvetľuje svoju investičnú filozofiu a priťahuje nových investorov. Len málokto dokáže pripustiť, že dosiahnuté výsledky sú aj výsledkom šťasteny.
  V krátkodobom horizonte – to platí aj o jednom roku – je vplyv náhody pri investovaní zvyčajne prehliadaný, no veľmi dôležitý. Ak je akciový trh v rastúcom trende, je veľmi ľahké zameniť si celkový trend s vlastnou genialitou. Pokiaľ niekto bude mať nutkanie dať si svoje úspory aktívne spravovať, mal by vo vlastnom záujme vidieť aj to, ako sa vybranej stratégii darí v podstatne dlhšom časovom období.