Dôvodom varovania nie sú pochybnosti o spoľahlivosti dostupných údajov. Chcete vidieť kompletnú ponuku podielových fondov, do ktorých by ste mohli investovať? Na stránke Slovenskej asociácie správcovských spoločností nájdete všetky. Stačí si len vybrať – od superbezpečných fondov peňažného trhu a fondov krátkodobých investícií cez dlhopisové, realitné a zmiešané fondy až po akciové fondy či málo známe fondy alternatívnych investícií.
O každom jednom fonde máte hneď k dispozícii údaj o minimálnej výške prvej investície, poplatkoch, ale aj o tom, ako sa mu darilo v posledných mesiacoch alebo za posledné tri roky. (Neplatí to o všetkých, ale o tom ešte bude reč.) Smerodajné pri výbere môžu byť aj informácie o tom, ako volatilný je ten-ktorý fond.
To všetko sú pre investorov dôležité informácie. Ani množstvo presných čísel však nedá odpovede na iné otázky, ktoré sú ešte dôležitejšie.
Ako sa fondu darí porážať svoj benchmark?
Podielové fondy sú aktívne riadené. Ich manažéri sa neustále usilujú hľadať na trhu investičné príležitosti, pomocou ktorých by prekonali tzv. benchmark. Vo svete financií sa tak označuje alternatívna investícia, s ktorou je výsledok fondu možné porovnať. Pri akciových podielových fondoch to môžu byť niektoré zo známych burzových indexov, iné benchmarky si vyberajú správcovia dlhopisových fondov.
Benchmark funguje ako lakmusový papierik úspechu – ak sa manažérom fondov dlhodobo darí dosahovať priaznivejšie výsledky, ich snaženie možno považovať za zmysluplné. Neradostným faktom však je, že konzistentne porážať svoj benchmark nedokáže prakticky nik. Niektorý rok môžu mať manažéri fondov dôvod oslavovať, no väčšinou sú ich výsledky horšie. Ide o dôležitú informáciu, ale napriek záplave presných dát o podielových fondoch ju nevyčítate pri žiadnom z nich.
Dlhodobá výkonnosť? Zabudnite
Dokázali by ste odhadnúť, či ceny akcií budú o mesiac vyššie alebo nižšie, ako sú dnes? Nech by ste už na svoj odhad použili akúkoľvek metódu, bol by to len tip. Krátkodobé pohyby na finančných trhoch sa neriadia nemennou logikou a ich predpovedanie nemá veľký zmysel. Platí to o akciách, dlhopisoch, komoditách, aj kryptomenách. Z tohto dôvodu investori preferujú pohľad z dlhodobejšej perspektívy. Pri akciových fondoch to znamená aj desaťročnú históriu. Dozvedieť sa niečo takéto je však z údajov asociácie nemožné.
Prvým dôvodom je, že presný údaj o výkonnosti podielových fondov možno vyčítať nanajvýš za posledné tri roky. Koľko zarobili za päť či desať rokov? Hľadať treba niekde inde.
Druhým, často prehliadaným faktom je, že takmer polovica (47 %) z nich nemá ani len trojročnú históriu. Vznikli relatívne nedávno a o tom, ako sa im môže dariť v budúcnosti, možno nanajvýš špekulovať. Neexistuje dokonca ani garancia toho, že budú existovať aj o ďalšie tri roky. Bežnou praxou vo svete financií je to, že neúspešné fondy sa zlúčia s inými, ktoré sa javia viac životaschopné.
Nie je výnos ako výnos
V ktorom fonde dokázali investori zarobiť za posledné tri roky najviac: v tom, ktorý vzrástol o 10 alebo 20 %? To, čo môže znieť ako najtriviálnejšia otázka, nad ktorou by nezaváhali ani predškoláci, však vôbec nemá jednoznačnú odpoveď. Pre väčšinu investorov totiž nie je dôležité, či budú napríklad akciové trhy o tri roky hore o 10 alebo 20 %. Dôležitejšia je krivka, akú fondy za ten čas opíšu.
Prevažná časť investorov nemá k dispozícii veľký kapitál, ktorý možno investovať na začiatku a nechať ho roky nedotknutý. Investujú preto po častiach, pravidelne. Pri tejto stratégii je dôležité nielen to, koľko ziskových a koľko stratových rokov zažili, ale aj, v akom poradí prišli. Je rozdiel zažiť 30 % prepad fondu na začiatku, keď investovaná suma je ešte len symbolická, a prizerať sa mu neskôr, keď sú v hre väčšie peniaze. Ani takúto informáciu však z presných dát o podielových fondoch vyčítať nemožno.