Viac ako 70 % z celkového finančného majetku Slovákov tvoria vklady v bankách. Podľa štatistík Národnej banky Slovenska ide o sumu prevyšujúcu 40 miliárd eur. Časť týchto úspor patrí ľuďom, ktorí sú presvedčení, že vklad v banke je forma investície. Miliardy eur však patria takým, ktorí sa investovania boja. Aj vinou toho, že so zhodnocovaním dlhodobých úspor je spojených množstvo mýtov, ktoré počuť až príliš často na to, aby im človek neuveril. Niektoré z nich sú také hrozivé, že investovanie dokážu vykresliť ako nezodpovedný hazard s ťažko nadobudnutými úsporami.

Nič na tom nedokáže zmeniť ani fakt, že investovanie v skutočnosti žiadny hazard nie je. Nevyžaduje výnimočné vedomosti ani vysoké úspory, s ktorými možno začať. Kto uverí opaku, oberá sa o jedinú možnosť nielen ochrániť hodnotu svojich dlhodobých úspor, ale ich aj zhodnotiť. Ktorým lžiam o investovaní by ste teda určite nemali veriť?

1. Investovanie je riskantné

Zákernosť tejto lži je v tom, že je čiastočne pravdivá. Akcie sú naozaj rizikovou investíciou – dokážu v krátkom období nielen výrazne narásť, ale i poklesnúť. Čo už pri tomto argumente však nezaznie nikdy, je fakt, že akcie po akomkoľvek prepade nezostanú na dne.

Pre každého, kto investuje dlhodobo, sú takéto výkyvy nepodstatné. Pointou dlhodobého a pravidelného investovania nie je úspešné predpovedanie rastu akciového trhu a vyhýbanie sa jeho poklesu, ale spoľahnutie sa na trvalú tendenciu rásť. Stodolárová investícia do indexu S & P 500 v roku 1928 by začiatkom tohto roka mala hodnotu takmer 680-tisíc dolárov (pri reinvestovaní všetkých dividend). To zodpovedá priemernému ročnému zhodnoteniu 9,95 %. V tomto čísle sú zohľadnené všetky krízové obdobia, ktoré si dokážete vybaviť.

2. Môžete prísť o všetko

Na Slovensku nie je problém nájsť niekoho, kto investovaním prišiel o horibilnú sumu úspor. Až na to, že požičanie peňazí nebankovému subjektu za prísľub astronomických ziskov či nákup dlhopisov neznámej firmy nie je investíciou, ale chamtivou špekuláciou.

Reálna investícia je diverzifikovaná, vďaka čomu je riziko totálnej straty prakticky eliminované. Kto vloží peniaze do indexového fondu, ktorý sleduje napr. už spomínaný index S & P 500, rozkladá svoju investíciu do stoviek rôznych firiem, od technologických gigantov až po producentov potravín, ktorí existujú desiatky rokov.

Ak by takáto investícia mala padnúť na nulu, mohlo by sa tak stať len vtedy, ak by stovky firiem zrazu nemali žiadnu hodnotu. S takýmto scenárom môžu pracovať autori sci-fi literatúry, v reálnom živote je však vylúčený.

3. Investovanie je zložité

Je pravda, že o investovaní naozaj možno hovoriť komplikovane a zložito. Každú investičnú príležitosť možno opisovať kryptickými termínmi – od koeficientov alfa, beta cez anualizovanú štandardnú odchýlku až po korelačné koeficienty. Rovnako ako možno o ohrievaní jedla v mikrovlnnej rúre hovoriť ako o elektromagnetickom žiarení s frekvenciou 2 450 MHz, počas ktorého elektromagnetické vlny zasahujú molekuly vody a rozkmitajú ich.

Investovanie však môže byť aj triviálne jednoduché. Bežní investori by sa pri ňom mali držať zlatého pravidla: nikdy by nemali investovať spôsobom, ktorý by nedokázali vysvetliť svojim starým rodičom. Každý dokáže pochopiť, že akciový index je v skutočnosti košík naplnený podielmi v stovkách až tisíckach rôznych firiem, ktorý časom narastá na hodnote. A pravidelné investovanie nie je nič iné ako opakované nakupovanie takýchto košíkov, ktoré investori držia celé roky.

4. Je to časovo náročné

Finančné trhy sú otvorené každý deň, ceny akcií sa na ňom menia každú sekundu. Iste, všetky tieto zmeny je dnes možné sledovať v reálnom čase na počítačovom monitore alebo na displeji smartfónu. Nič z toho však nie je na zhodnotenie investovaných úspor nevyhnutné a ani potrebné.

V praktickom živote bežní investori nemusia stráviť ani sekundu sledovaním každého výkyvu na trhoch. Vďaka moderným technológiám stačí nastaviť len pokyn na trvalý príkaz a sumu peňazí, ktoré z bežného účtu odídu na investičný účet (napr. u obchodníka s cennými papiermi) a sú investované automaticky. To všetko sa deje bez akejkoľvek potreby venovať investovaniu čas.

5. O investovaní musíte veľa vedieť

Investovanie nie je súbojom inteligencie. Pravdou je úplný opak: o investovaní nemusíte vedieť absolútne nič.

V čom by však každý investor mal mať úplne jasno, je cieľ, ktorý svojou investíciou sleduje. Existencia cieľa potom definuje nástroje, ktoré možno využiť na jeho dosiahnutie. Úplne inak preto bude investovať niekto, kto sa chce v nasledujúcich 20 rokoch pripraviť na slušný dôchodok, a niekto, kto bude svoje peniaze potrebovať o 5 rokov (napríklad na kúpu nehnuteľnosti).

6. Potrebujete veľa peňazí

Investovanie už dávno nie je privilégiom bohatej elity. Ak chcete začať s investovaním, nemusíte mať k dispozícii tisíce eur. Vďaka evolúcii vo svete financií (a aj konkurenčnému boju na trhu) už ani na Slovensku nie je problém nájsť investičné platformy, prostredníctvom ktorých možno mesačne investovať doslova pár eur.

Výška investovanej sumy nie je ani limitom pri výbere investícií. Aj malú počiatočnú investíciu možno nasmerovať do akcií, dlhopisov, realitných fondov. Ponuka finančného trhu je prakticky neobmedzená.