Ešte pred pár rokmi to bola otvorená otázka bez jednoznačnej odpovede: Je úspešné investovanie vecou vrodeného talentu, alebo zručnosťou, ktorú sa môže naučiť ktokoľvek? Snaha získať odpoveď na ňu otvorila dvere k jednému z najprovokatívnejších experimentov na finančných trhoch.
Pokus bol v skutočnosti stávkou dvoch úspešných obchodníkov s matematickým vzdelaním – Williama Eckhardta a Richarda Dennisa. Ak by sa ukázalo, že pravidlá úspechu na burzovom parkete je možné naučiť kohokoľvek, otázka vrodeného talentu by sa stala irelevantnou. V prvej polovici 80. rokov minulého storočia tak na základe inzerátu v novinách vznikla skupinka 23 ľudí, ktorí začali reálne investovať už po dvojtýždňovom školení. Výsledok bol presvedčivý: 20 z nich skutočne obstálo a stali sa špičkovými burzovými obchodníkmi.
Korytnačky, ako skupinu nazval ich mentor R. Dennis, sa stali dôkazom toho, že úspech na finančných trhoch nie je privilégiom žiadnej vrodenej danosti ani talentu. Experiment spred 35 rokov nedal len jednoznačnú odpoveď na pôvodnú otázku, ale stal sa rozbuškou revolúcie vo financiách, ktorá trvá dodnes. Ak možno úspešné investovanie zúžiť na pravidlá a tie naučiť kohokoľvek, potom je možné naprogramovať ich aj do počítačov a ponechať ich obchodovať a investovať namiesto ľudí.
Evolučný míľnik
Revolúcia, ktorá na finančných trhoch nahradila ľudí tichými strojmi, dosiahla tento rok epochálny triumf. Objem peňazí v správe fondov, ktoré riadia počítače, po prvýkrát prekonal množstvo majetku riadeného na základe úsudku ľudí – analytikov, finančných expertov a portfólio manažérov. Pod dosiahnutie historického míľnika sa podpísal predovšetkým nárast popularity tzv. verejne obchodovateľných fondov (ETFs) po vypuknutí globálnej finančnej krízy. ETFs existovali i pred ňou, no hoci investori vedeli o výhodách, ktoré boli s nimi spojené (predovšetkým nízke poplatky), verili aktívne riadeným fondom. Ich správcovia ich roky presviedčali, že správnym výberom akcií (alebo iných investícií) dokážu dosiahnuť vyššie výnosy ako index a že keď príde k poklesu na trhu, investorov vo fondoch riadených expertmi budú poklesy bolieť menej. Globálna kríza však ukázala, že podobné tvrdenia sú len marketingovým trikom. Keď začali trhy klesať, nadol šli všetci, i aktívne riadené fondy.
Pasívne fondy, ktoré s minimálnymi nákladmi sledujú zvolený trhový index, nie sú pre počítače veľkou výzvou. S kozmetickými úpravami využívajú algoritmus, s ktorým prišiel už v roku 1975 Jack Bogle, keď založil spoločnosť Vanguard, ktorá prišla s prvým indexovým fondom na svete. V 80. a 90. rokoch minulého storočia prišla ďalšia fáza finančno-robotickej evolúcie: kvantitatívne riadené hedžové fondy a verejne obchodovateľné fondy. Hoci ETFs sa často používajú ako synonymum pre indexový fond, časť z nich používa sofistikovanejšie stratégie. Ich výpočtové strediská denne prečesávajú nové a nové dáta, aby testovali stratégie, ktoré ich manažéri považujú za sľubné. Ako by sa darilo portfóliám, ktoré by investovali len do akcií s najnižším pomerom medzi cenou a výnosom? Alebo do tých, ktoré vyplácajú najvyššie dividendy? Ešte pred pár rokmi by takéto odpovede dokázalo nájsť len pár ľudí na svete. Dnes ich môže mať každý.
Nepochopiteľné ťahy
Takýto posun vo využívaní sily moderných počítačov môže vyzerať ohromujúco, stále však ide o prácu, ktorú by zvládol i človek (i keď neporovnateľne pomalšie). Ľudský faktor je nevyhnutný pre definíciu stratégie, úloha počítačov je len ukázať, či navrhnutý prístup má pridanú hodnotu. Čoraz viac kvantitatívne riadených fondov preto posúva autonómnosť strojov na ešte vyššiu úroveň. S nápadmi na stratégie už neprichádzajú manažéri fondov, ale počítače vybavené umelou inteligenciou a schopnosťou učiť sa.
Šancu pochopiť túto fázu finančno-robotickej evolúcie ponúka šachová analógia. Keď v roku 1997 porazil úradujúceho majstra sveta Garriho Kasparova superpočítač Deep Blue, jeho víťazstvo sa považovalo za triumf strojov nad človekom. Nebolo to však celkom tak. Deep Blue hral podľa pravidiel, ktoré doň vložili ľudia. Jeho štýl hry bol „ľudský“, počítač akurát zvládal efektívnejšie analyzovať každú hernú situáciu.
O dve desaťročia neskôr, v roku 2017, prišla spoločnosť Google s AlphaZero, počítačom, do ktorého ľudia vložili len základné pravidlá hry a nechali ho, aby sa hru naučil sám. Už po štvorhodinovom tréningu bol schopný zdolať Stockfish, modernú verziu superpočítača Deep Blue, ktorý bol „vyučený“ ľuďmi. Ich súboj bol miestami nepochopiteľný. AlphaZero napríklad uprostred hry obetoval strelca, čo by na jeho mieste neurobil žiadny šachista. Až oveľa neskôr sa ukázalo, že týmto krokom získal strategickú výhodu, ktorú nik nevidel.
Späť do sveta financií – prevažná väčšina kvantitatívne riadených fondov na najvyššom stupni finančno-robotickej evolúcie patrí buď do kategórie Stockfish (používajú stratégie, ktoré ich naučili ľudia), alebo AlphaZero (stratégie si tvoria sami). Je to konečná fáza vývoja?
To dnes nedokáže povedať nik. Investovanie nie je šachovou partiou, ktorá má identické pravidlá bez ohľadu na to, kto hrá s bielymi a kto s čiernymi figúrkami. Trhy sa menia, pretože sa menia i jeho účastníci. To, čo v jednom období fungovalo, nie je garanciou trvalého úspechu. Stačí sa pozrieť na pravidlá, podľa ktorých zarobili milióny Korytnačky. Dlhé roky boli starostlivo stráženým tajomstvom. Dnes ich za pár sekúnd vygoogluje každý. Už dávno však nefungujú tak dobre ako pred 30 rokmi.