Od začiatku roka sa finanční analytici predbiehajú v opise toho, aký výnimočný rok sledujeme na trhoch. Hľadajú historické paralely, kreatívne vynaliezajú indikátory, ktoré by tézu o mimoriadnom roku potvrdzovali. A hoci sú v tejto snahe vcelku úspešní, stačí len trochu nadhľadu na uvedomenie si, že trhy robia presne to, čo robili vždy: správajú sa normálne.

Na začiatku decembra, len pár dní pred koncom roka, sa hodnota akciového indexu S & P 500 pohybovala o približne 18 % nižšie ako na začiatku roka. Pokiaľ by toto číslo ostalo do konca decembra bez výrazných zmien, bol by to siedmy najhorší výsledok indexu od roku 1928. To znie hrozivo.

Stačí sa však pozrieť hlbšie do histórie a kontext tohtoročného poklesu vyzerá inak. Za posledných päť rokov stúpol index S & P 500 o 41 % (bez započítania dividend). To zodpovedá priemernému ročnému nárastu o 7,2 %. Za poslednú dekádu vzrástol o 166 %, v prepočte o 10,3 % ročne. Priemerné ročné zhodnotenie indexu za posledných 20 rokov je 7,7 % (celkovo 240 %). Tušíte už pointu? Akciové trhy sa nezmenili, aj naďalej fungujú normálne. V krátkodobom horizonte sa stále správajú nevypočítateľne, v dlhodobom ostávajú spoľahlivým spojencom.

To, že ako investori máme pocit, že tohtoročný pokles je iný, mimoriadny, je pochopiteľný. Výrazný nárast inflácie, skokovité zvyšovanie úrokových sadzieb, rozsievanie smrti len pár kilometrov od našich hraníc, to všetko sú dôvody, ktoré takýto pocit vysvetľujú. Nič z toho by však nemalo mať vplyv na to, či investovanie bude aj naďalej pre nás zmysluplnou snahou alebo nie. Pretože peniaze a pocity nikdy nebola sľubná kombinácia.